Spôsoby bývania seniorov na Slovensku sú výslednicou množstva rozličných sociálno-demografických faktorov i rôznych iných činiteľov. V prvom rade ide o tzv. demografické starnutie populácie. Ako vyplýva z tabuľky č. 1, slovenská spoločnosť pomerne rýchlo starne, keďže v roku 1989 predstavoval priemerný vek občanov Slovenska o niečo viac ako 33 rokov, v roku 1999 to bolo takmer 36 rokov, v roku 2009 o niečo viac ako 38 rokov a v roku 2019 už dokonca 41 rokov. Iným indikátorom, ktorý takisto presvedčivo potvrdzuje opísaný trend, je index starnutia, vyjadrujúci počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov na 100 obyvateľov vo veku od 0 do 14 rokov. Hodnota tohto ukazovateľa na Slovensku vzrástla od roku 1989 pomerne dramaticky – z 40,34 na súčasných 104,80. Inými slovami, v rámci slovenskej spoločnosti ubúda podiel osôb v predproduktívnom veku (detí a mládeže), zatiaľ čo podiel osôb v postproduktívnom veku sa dynamicky zvyšuje.
Tabuľka č. 1 Priemerný vek a index starnutia
Tabuľka č. 2 podáva prehľad o počte ľudí nad 65 rokov podľa pohlavia v krajoch SR. Z údajov vyplýva, že štruktúra seniorov je v rámci krajov SR veľmi podobná, keď celkovo naprieč Slovenskou republikou platí vzorec, že žien vo vekovej kategórii od 65 do 74 rokov i vo vekovej kategórii nad 75 rokov je viac ako mužov v týchto vekových kategóriách. Práve táto tabuľka tak vysvetľuje, prečo na Slovensku žije viac senioriek ako seniorov. Zároveň možno konštatovať, že v počte týchto osôb nie sú na úrovni krajov príliš výrazné rozdiely. S prihliadnutím na predchádzajúcu tabuľku tak možno konštatovať, že demograficky starne celé Slovensko, pričom vo všetkých krajoch SR muži zomierajú skôr ako ženy, ktoré preto tvoria vyšší podiel kategórie vdovcov ako muži.
Práve vývoju počtu ovdovených osôb je venovaná tabuľka č. 3. Možno povedať, že údaje poukazujú na nárast množstva vdovcov v takmer všetkých vekových kategóriách, pričom najmarkantnejší rast vykazuje kategória ľudí starších ako 85 rokov (už vieme, že ide predovšetkým o ženy). Nateraz platí, že takéto osoby bývajú väčšinou osamote alebo so svojimi deťmi, ktoré spravidla už tiež majú svoje rodiny.
Z prezentovaných štatistických dát vyplýva, že slovenská spoločnosť starne a pribúda v nej seniorov, spomedzi ktorých tvoria naprieč celým územím SR väčšinu ženy a keďže na Slovensku skôr zomierajú muži, sú to práve ženy, ktoré často zostávajú ovdovené žiť vo svojej domácnosti osamotené. Osobitne to platí pre osoby žijúce v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, ktoré sa spomedzi všetkých samosprávnych krajov na Slovensku vyznačujú najvyššou mierou úbytku obyvateľstva v dôsledku sťahovania sa – predovšetkým za prácou. Tieto dva kraje sú taktiež charakteristické najvyššou mierou rizika (príjmovej) chudoby (ŠÚ SR 2018) a spolu s Košickým krajom takisto i najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti, keďže z doposiaľ najaktuálnejších dát (február 2021) vyplýva, že práve v týchto troch krajoch bolo bez platenej práce viac ako 10 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva (tabuľka č. 4).[1] Tí sa musia v dôsledku straty zamestnania spravidla sťahovať do iných regiónov, pričom v súvislosti so starostlivosťou o starkú, bývajúcu osamote v rodnom dome v relatívne chudobnej lokalite vyvstávajú nové a nové otázky.
Tabuľka č. 2 Počet osôb vo vekových kategóriách od 65 do 74 r. a nad 75 r. podľa kraja a pohlavia (v N)
Zdroj: Slovstat
Tabuľka č. 3 Vývoj počtu ovdovených osôb podľa vekových kategórií (v N)
Zdroj: ŠÚ SR
Tabuľka č. 4 Nezamestnanosť k februáru 2021 podľa krajov (v %)
Zdroj: ÚPSVaR
(PhDr. Marián Bača; PhDr. Mgr. Roman Kollár, PhD.)
